So svojou výškou 2024 m je tretí najvyšší vrchol Nízkych Tatier. Leží v ich hlavnom hrebeni, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry medzi vrcholmi Dereše a Ďumbier. Blízko vrcholu sa nachádza chata pod Chopkom, stanica lanovky prepájajúce severnú a južnú stranu Chopku i meteorologická stanica. Chopok patrí medzi najveternejšie miesta na Slovensku. Svahy Chopka sú vyhľadávaným miestom zimnej i letnej turistiky: v decembri 2012 bolo uskutočnené prepojenie severnej a južnej strany Chopku. Preprava je zabezpečovaná najmodernejšími lanovkami a vlekmi na Slovensku.
Aktivity - Turistika
Horský sprievodca
Horský sprievodca Ján Uhlár, ktorý je členom UIMLA-Union of International Mountain Leaders Associations, ponúka expedície po Nízkych a Vysokých Tatrách v lete aj v zime.
Cenník tejto služby je individuálny podľa počtu osôb a zvolenej trasy. Pre viac informácii volajte na telefóne číslo 0948 026 839.
Ďumbier
Ďumbier (2046m) je najvyšším vrchom pohoria Nízke Tatry. Leží na hlavnom hrebeni, vo východnej časti Ďumbierskych Nízkych Tatier nad Jánskou a Ludárovou dolinou na severe a Trangoškou a Srdiečkom na juhu. Nachádza sa neďaleko Štefánikovej chaty.
Pokiaľ hľadáte jednoduchú dĺžku trasy túru absolvujte z Trangošky, cez Štefánikovu chatu. Výstupová trasa na vrchol je vybudovaná bez technických istiacich pomôcok. Vďaka skvelej polohe, dobrej dostupnosti a vybudovaným turistickým chodníkom je vrchol pomerne ľahko zdolateľný pre všetky vekové kategórie. Taktiež si môžete vybrať či pôjdete zo Štefánikovej chaty, Trangošky, Chopku alebo z Demänovskej doliny. Ak pôjdete z Trangošky vaše vozidlo môžete zaparkovať na platenom záchytnom centrálnom parkovisku.
Chata Milana Rastislava Štefánika
Chata generála Milana Rastislava Štefánika (1 740 m n. m.) je vysokohorská chata s celoročnou prevádzkou, nachádzajúca sa v sedle pod vrchom Ďumbier na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Vybudovaná v rokoch 1924 – 1928 je najdlhšie prevádzkovanou vysokohorskou chatou v Nízkych Tatrách. Slúži ako cieľ vysokohorských túr, východisko pre výstupy na najvyššie vrchy pohoria (Ďumbier, Chopok, Dereše), poskytuje útočisko – stravu a nocľah pri prechode hrebeňa Nízkych Tatier. Obľúbená je aj medzi skialpinistami, pre ktorých sú v okolí ideálne podmienky. V blízkosti chaty sa nachádza Jaskyňa mŕtvych netopierov – jediná vysokohorská jaskyňa na Slovensku, sprístupnená verejnosti.
Chopok
Kráľova hoľa
Kráľova hoľa sa nachádza vo výške 1946 m n.m., leží na hranici východného a stredného Slovenska a je najvyššou časťou východných Nízkych Tatier. V okolí „Kráľovky“ pramenia významné slovenské rieky, Čierny Váh, Hron, Hnilec, Hornád. Všetky navrhované turistické trasy na Kráľovu hoľu predstavujú prevýšenia cez 1000 m n.m., patria medzi stredne náročné.
Kráľova hoľa bezpochyby patrí k najpútavejším a najznámejším turistickým cieľom Slovenska. Poskytuje jedinečný výhľad na Spiš, Vysoké Tatry, Liptov ale aj Horehronie. Na tento rozložitý kopec, ktorý ako mohutný maják, ešte zvýraznený vysokou anténou vysielača, zadržiava vetry a mračná zo šíreho okolia, vedie viacero výstupových chodníkov a to z obce Šumiac, Telgárt alebo z Liptovskej Tepličky odkiaľ je cesta najdlhšia je už na vás, ktorú trasu si zvolíte.
Vrchol je východiskovým bodom na hrebeňovú turistiku smerom na Čertovicu, s možnosťou prespať v turistickej zrubovej útulni Andrejcová, ktorá slúži na núdzové ubytovanie turistov.
Jaskyňa mŕtvych netopierov
Jaskyňa mŕtvych netopierov sa nachádza uprostred Slovenska v centrálnej časti hrebeňa Nízkych Tatier v Ďumbierskom vysokohorskom krase (1750 m.n.m) Relatívne drobný, hlbokozavrásnený vápencový masív Kozích Chrbtov s dĺžkou 2 kilometre a šírkou len 300 metrov, obsahuje vo svojich útrobách množstvo chodieb v doposiaľ známych 14 poschodiach a dvoch paralelných vetvách. Najväčší podzemný priestor Bystrický dóm, sa nachádza na 7 poschodí v hĺbke 180 metrov priamo pod chatou M. R. Štefánika, a jeho objem dosahuje 52 500 m3.
K jaskyni sa dostanete z južnej strany od obce Bystrá a to autom alebo linkovým autobusom z Brezna alebo Podbrezovej na Trangošku alebo Srdiečko. Z Trangošky trvá cesta cca 1 hod. Horským chodníkom vedúcim na chatu pod Ďumbierom (1740 m n.m.). Iná trasa vedie zo Srdiečka. Lanovkou na medzi stanicu Kosodrevina, alebo až na vrcholovú stanicu Chopok, a odtiaľ na horskú chatu M.R. Štefánika pod Ďumbierom. Rovnaké možnosti sú aj z Liptova, a to pešo z Liptovského Jána, alebo z jasnej opäť lanovkou na Chopok, a odtiaľ na horskú chatu.
Bystrianska jaskyňa
Jaskyňa sa nachádza v ponornej zóne Bystriansko-valaštianskeho krasu v Bystrianskom podhorí Horehronského podolia, na južnom okraji obce Bystrá neďaleko rekreačného strediska Tále na južnej strane Nízkych Tatier. Vchod do jaskyne na úpätí severozápadného svahu Chodorového vrchu je v nadmorskej výške 565 m. Je najvýznamnejšou jaskyňou Horehronského podolia, známa pozoruhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov, výskytom sintrovej výplne, ako aj priaznivými klimatickými podmienkami na speleoterapeutickú liečbu.
Jaskyňa bola vytvorená tektonicko-eróznou činnosťou a modelovaná podzemným tokom, ktorý momentálne preteká jaskynnými priestormi v hĺbke 15 až 20 m pod úrovňou prehliadkovej trasy. Počas prehliadky môžete vidieť tri priepasti s hĺbkou okolo 20m a jaskyňa je zaujímavá rôznorodosťou priestorov na prehliadkovom okruhu.
Prehliadkový okruh má dĺžku 580 m a je takmer bez prevýšenia (26 schodov). Jaskyňa je prístupná aj pre imobilných návštevníkov. Prehliadka trvá 45 min. Teplota v jaskyni je od 5,7 do 6,7°C.
Čiernohronská železnička
Jazda v drevených vagónikoch historickej lesnej železničky nádherným vidieckym prostredím a očarujúcou prírodou, sprevádzaná pískaním lokomotívy umožňuje vrátiť sa v čase tam, kde sa kedysi zvážalo drevo. Čiernohronská železnica premáva v roku 2023 pravidelne na troch trasách, počas hlavnej sezóny od 1.7. do 3.9. 2023 denne. Všetky vlaky začínajú a končia v Čiernom Balogu – východiskovej stanici ČHŽ. Na jednotlivých trasách vás vlaky odvezú na miesta úzko späté s históriou ČHŽ.
Trate:
- Čierny Balog – Šánske
- Čierny Balog – Vydrovo Lesnícky skanzen
- Čierny Balog – Dobroč
Vajskovská dolina
Vajskovská dolina je dolina na južnej strane Nízkych Tatier. Má dĺžku 9 km a prebieha v severojužnom smere od hlavného hrebeňa Ďumbierskych Tatier a vyúsťuje do Horehronského podolia neďaleko horárne Črmné, severne od obce Dolná Lehota, do ktorej katastrálneho územia prináleží. Vajskovská dolina začína pod Krížskym sedlom (1 774,8 m n. m.), v priestore medzi Kotliskami (1 937 m n. m.) na západe a Poľanou (1 890 m n. m.) na severovýchode. Je to jedna z najkrajších dolín Nízkych Tatier, je to vyhlásená zóna ticha. V doline platí zákaz kladenia ohňa, je zakázané stanovanie a zber lesných plodov – všetko v záujme ochrany prírody. Z tejto doliny boli do voľnej prírody vypustené prvé kamzíky, privezené z Vysokých Tatier. Je súčasťou územia NAPANT-u, horná časť doliny zároveň tvorí východnú hranicu NPR Skalka.
Preteká ňou Vajskovský potok, hornej časti doliny sa nachádza Vajskovský vodopád. Vedie ňou zeleno-značkovaný chodník z Dolnej Lehoty na Krížske sedlo. Verejnosti prístupná je len časť chodníka po Vajskovský vodopád, ďalej je z dôvodu ochrany prírody chodník uzavretý. Vedie ňou aj značená cyklotrasa 8599, ktorá končí na rázcestí Pálenica.
