So svojou výškou 2024 m je tretí najvyšší vrchol Nízkych Tatier. Leží v ich hlavnom hrebeni, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry medzi vrcholmi Dereše a Ďumbier. Blízko vrcholu sa nachádza chata pod Chopkom, stanica lanovky prepájajúce severnú a južnú stranu Chopku i meteorologická stanica. Chopok patrí medzi najveternejšie miesta na Slovensku. Svahy Chopka sú vyhľadávaným miestom zimnej i letnej turistiky: v decembri 2012 bolo uskutočnené prepojenie severnej a južnej strany Chopku. Preprava je zabezpečovaná najmodernejšími lanovkami a vlekmi na Slovensku.
Aktivity - Turistika
![](https://www.zrubypodchopkom.sk/wp-content/uploads/2016/04/uimla.gif)
Horský sprievodca
Horský sprievodca Ján Uhlár, ktorý je členom UIMLA-Union of International Mountain Leaders Associations, ponúka expedície po Nízkych a Vysokých Tatrách v lete aj v zime.
Cenník tejto služby je individuálny podľa počtu osôb a zvolenej trasy. Pre viac informácii volajte na telefóne číslo 0948 026 839.
![](https://www.zrubypodchopkom.sk/wp-content/uploads/2016/04/dumbieris.jpg)
Ďumbier
Ďumbier (2046m) je najvyšším vrchom pohoria Nízke Tatry. Leží na hlavnom hrebeni, vo východnej časti Ďumbierskych Nízkych Tatier nad Jánskou a Ludárovou dolinou na severe a Trangoškou a Srdiečkom na juhu. Nachádza sa neďaleko Štefánikovej chaty.
Pokiaľ hľadáte jednoduchú dĺžku trasy túru absolvujte z Trangošky, cez Štefánikovu chatu. Výstupová trasa na vrchol je vybudovaná bez technických istiacich pomôcok. Vďaka skvelej polohe, dobrej dostupnosti a vybudovaným turistickým chodníkom je vrchol pomerne ľahko zdolateľný pre všetky vekové kategórie. Taktiež si môžete vybrať či pôjdete zo Štefánikovej chaty, Trangošky, Chopku alebo z Demänovskej doliny. Ak pôjdete z Trangošky vaše vozidlo môžete zaparkovať na platenom záchytnom centrálnom parkovisku.
![](https://www.zrubypodchopkom.sk/wp-content/uploads/2016/04/chata_stefanicka.jpg)
Chata Milana Rastislava Štefánika
Chata generála Milana Rastislava Štefánika (1 740 m n. m.) je vysokohorská chata s celoročnou prevádzkou, nachádzajúca sa v sedle pod vrchom Ďumbier na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Vybudovaná v rokoch 1924 – 1928 je najdlhšie prevádzkovanou vysokohorskou chatou v Nízkych Tatrách. Slúži ako cieľ vysokohorských túr, východisko pre výstupy na najvyššie vrchy pohoria (Ďumbier, Chopok, Dereše), poskytuje útočisko – stravu a nocľah pri prechode hrebeňa Nízkych Tatier. Obľúbená je aj medzi skialpinistami, pre ktorých sú v okolí ideálne podmienky. V blízkosti chaty sa nachádza Jaskyňa mŕtvych netopierov – jediná vysokohorská jaskyňa na Slovensku, sprístupnená verejnosti.
![](https://www.zrubypodchopkom.sk/wp-content/uploads/2016/04/chopok.jpg)
Chopok
![](https://www.zrubypodchopkom.sk/wp-content/uploads/2016/04/kralova-hola.jpg)
Kráľova hoľa
Kráľova hoľa sa nachádza vo výške 1946 m n.m., leží na hranici východného a stredného Slovenska a je najvyššou časťou východných Nízkych Tatier. V okolí „Kráľovky“ pramenia významné slovenské rieky, Čierny Váh, Hron, Hnilec, Hornád. Všetky navrhované turistické trasy na Kráľovu hoľu predstavujú prevýšenia cez 1000 m n.m., patria medzi stredne náročné.
Kráľova hoľa bezpochyby patrí k najpútavejším a najznámejším turistickým cieľom Slovenska. Poskytuje jedinečný výhľad na Spiš, Vysoké Tatry, Liptov ale aj Horehronie. Na tento rozložitý kopec, ktorý ako mohutný maják, ešte zvýraznený vysokou anténou vysielača, zadržiava vetry a mračná zo šíreho okolia, vedie viacero výstupových chodníkov a to z obce Šumiac, Telgárt alebo z Liptovskej Tepličky odkiaľ je cesta najdlhšia je už na vás, ktorú trasu si zvolíte.
Vrchol je východiskovým bodom na hrebeňovú turistiku smerom na Čertovicu, s možnosťou prespať v turistickej zrubovej útulni Andrejcová, ktorá slúži na núdzové ubytovanie turistov.
![](https://www.zrubypodchopkom.sk/wp-content/uploads/2016/04/jaskyna_netopierov.jpg)
Jaskyňa mŕtvych netopierov
Jaskyňa mŕtvych netopierov sa nachádza uprostred Slovenska v centrálnej časti hrebeňa Nízkych Tatier v Ďumbierskom vysokohorskom krase (1750 m.n.m) Relatívne drobný, hlbokozavrásnený vápencový masív Kozích Chrbtov s dĺžkou 2 kilometre a šírkou len 300 metrov, obsahuje vo svojich útrobách množstvo chodieb v doposiaľ známych 14 poschodiach a dvoch paralelných vetvách. Najväčší podzemný priestor Bystrický dóm, sa nachádza na 7 poschodí v hĺbke 180 metrov priamo pod chatou M. R. Štefánika, a jeho objem dosahuje 52 500 m3.
K jaskyni sa dostanete z južnej strany od obce Bystrá a to autom alebo linkovým autobusom z Brezna alebo Podbrezovej na Trangošku alebo Srdiečko. Z Trangošky trvá cesta cca 1 hod. Horským chodníkom vedúcim na chatu pod Ďumbierom (1740 m n.m.). Iná trasa vedie zo Srdiečka. Lanovkou na medzi stanicu Kosodrevina, alebo až na vrcholovú stanicu Chopok, a odtiaľ na horskú chatu M.R. Štefánika pod Ďumbierom. Rovnaké možnosti sú aj z Liptova, a to pešo z Liptovského Jána, alebo z jasnej opäť lanovkou na Chopok, a odtiaľ na horskú chatu.
![](https://www.zrubypodchopkom.sk/wp-content/uploads/2016/04/bystrianska-jaskyna.jpg)
Bystrianska jaskyňa
Jaskyňa sa nachádza v ponornej zóne Bystriansko-valaštianskeho krasu v Bystrianskom podhorí Horehronského podolia, na južnom okraji obce Bystrá neďaleko rekreačného strediska Tále na južnej strane Nízkych Tatier. Vchod do jaskyne na úpätí severozápadného svahu Chodorového vrchu je v nadmorskej výške 565 m. Je najvýznamnejšou jaskyňou Horehronského podolia, známa pozoruhodnými skalnými tvarmi a vývojom podzemných priestorov, výskytom sintrovej výplne, ako aj priaznivými klimatickými podmienkami na speleoterapeutickú liečbu.
Jaskyňa bola vytvorená tektonicko-eróznou činnosťou a modelovaná podzemným tokom, ktorý momentálne preteká jaskynnými priestormi v hĺbke 15 až 20 m pod úrovňou prehliadkovej trasy. Počas prehliadky môžete vidieť tri priepasti s hĺbkou okolo 20m a jaskyňa je zaujímavá rôznorodosťou priestorov na prehliadkovom okruhu.
Prehliadkový okruh má dĺžku 580 m a je takmer bez prevýšenia (26 schodov). Jaskyňa je prístupná aj pre imobilných návštevníkov. Prehliadka trvá 45 min. Teplota v jaskyni je od 5,7 do 6,7°C.
![](https://www.zrubypodchopkom.sk/wp-content/uploads/2016/04/zeleznicka.jpg)
Čiernohronská železnička
Jazda v drevených vagónikoch historickej lesnej železničky nádherným vidieckym prostredím a očarujúcou prírodou, sprevádzaná pískaním lokomotívy umožňuje vrátiť sa v čase tam, kde sa kedysi zvážalo drevo. Čiernohronská železnica premáva v roku 2023 pravidelne na troch trasách, počas hlavnej sezóny od 1.7. do 3.9. 2023 denne. Všetky vlaky začínajú a končia v Čiernom Balogu – východiskovej stanici ČHŽ. Na jednotlivých trasách vás vlaky odvezú na miesta úzko späté s históriou ČHŽ.
Trate:
- Čierny Balog – Šánske
- Čierny Balog – Vydrovo Lesnícky skanzen
- Čierny Balog – Dobroč
![](https://www.zrubypodchopkom.sk/wp-content/uploads/2023/11/aktivity-vajskovska_dolina.jpg)
Vajskovská dolina
Vajskovská dolina je dolina na južnej strane Nízkych Tatier. Má dĺžku 9 km a prebieha v severojužnom smere od hlavného hrebeňa Ďumbierskych Tatier a vyúsťuje do Horehronského podolia neďaleko horárne Črmné, severne od obce Dolná Lehota, do ktorej katastrálneho územia prináleží. Vajskovská dolina začína pod Krížskym sedlom (1 774,8 m n. m.), v priestore medzi Kotliskami (1 937 m n. m.) na západe a Poľanou (1 890 m n. m.) na severovýchode. Je to jedna z najkrajších dolín Nízkych Tatier, je to vyhlásená zóna ticha. V doline platí zákaz kladenia ohňa, je zakázané stanovanie a zber lesných plodov – všetko v záujme ochrany prírody. Z tejto doliny boli do voľnej prírody vypustené prvé kamzíky, privezené z Vysokých Tatier. Je súčasťou územia NAPANT-u, horná časť doliny zároveň tvorí východnú hranicu NPR Skalka.
Preteká ňou Vajskovský potok, hornej časti doliny sa nachádza Vajskovský vodopád. Vedie ňou zeleno-značkovaný chodník z Dolnej Lehoty na Krížske sedlo. Verejnosti prístupná je len časť chodníka po Vajskovský vodopád, ďalej je z dôvodu ochrany prírody chodník uzavretý. Vedie ňou aj značená cyklotrasa 8599, ktorá končí na rázcestí Pálenica.